Život v Molenbeeku, práca v NATO

sascha_molenbeek3-1016x675
  • By defencematters

Molenbeek časť Bruselu, ktorá bola v správach veľmi často od tragických útokov v Paríži 13. novembra 2015.

Sascha Müller

Pracujem pre NATO a žijem v Molenbeeku.

Asi ste už o Molenbeeku počuli. Je to časť Bruselu, ktorá bola v správach veľmi často od tragických útokov v Paríži 13. novembra 2015, pri ktorých zahynulo 130 nevinných ľudí.

sascha2Médiá zdôrazňovali, že mnohí členovia teroristickej bunky zodpovednej za krviprelievanie vo francúzskom hlavnom meste pochádzali z Molenbeeku. Nezamestnanosť mladých v tejto štvrti je 60 percent a väčšinu obyvateľov tvoria migranti z Magrebu. Správy, ako to vyzerá v Molenbeeku, boli väčšinou negatívne, takmer vyvolávali paniku. Život sa tu po útokoch v Paríži zmenil a ešte viac k tomu prispeli aj incidenty v samotnom Bruseli v marci 2016. Mesto bolo na niekoľko dní uzavreté. Polícia pravidelne vykonávala razie. Vojaci stále hliadkujú v uliciach.

Ako sa to mohlo stať?

Ako je možné, že ľudia žijúci medzi nami sa podieľali na masakre? A dokonca sa vrátili a niekoľko mesiacov sa v Molenbeeku skrývali?
Pochádzam zo zahraničia, pracujem pre NATO a žijem v Molenbeeku, preto dostávam tieto otázky pravidelne. Belgičanka, ktorú som nedávno stretol, možno pozná niekoľko odpovedí.

Hind Fraihiová je novinárka na voľnej nohe, ktorá sa dlhodobo zaoberá príčinami radikálneho islamizmu. V roku 2005 pôsobila v Molenbeeku, vydávala sa za študentku sociológie. Snažila sa zistiť, čo je príčinou vývoja paralelnej spoločnosti v srdci Európy. Už vtedy objavila mnoho varovných znakov, ktoré belgické úrady ignorovali.

Jednoducho si mohla kúpiť extrémistickú literatúru, ktorá vyzývala, aby ľudia vzali zbrane a bojovali proti neveriacim. Fraihiová stretla mladých ľudí, ktorých zo sveta malých zločinov zlákal na cestu násilného džihádu miestny imám. Urobila rozhovor so šejkom, ktorý verboval ľudí do tréningového tábora v belgických Ardenách. Chcel ich poslať bojovať do Afganistanu a Čečenska.

Podľa Fraihiovej výskumu siete extrémistov začali rásť už v polovici 90. rokov. Úrady robili len veľmi málo, aby tomu zabránili. Ale prečo je také ľahké nájsť dobrovoľníkov, ktorí sú ochotní vzdať sa svojho života v mene náboženstva? Fraihiová našla možné dôvody. Pre niektorých ľudí, najmä mladých mužov bez nádejí, môže byť náročné nájsť úspešnú cestu v modernej západnej spoločnosti plnej individualizmu. ,,Hľadajú niečo, s čím sa môžu spojiť, pretože im to chýba,“ hovorí Fraihiová. O svojich skúsenostiach napísala knihu s názvov Udercover in Little Marocco – V utajení v malom Maroku.

Život po útokoch v Molenbeeku

Aký je život v Molenbeeku dnes, po šoku z útokov, po negatívnych správach v médiách a po tlaku na úrady, aby konali?

Atmosféra v tejto centrálne položenej štvrti sa už začala meniť. V minulosti bol Molenbeek protikladom k zvyšku Bruselu. V meste sa stálo otváralo niečo nové. V Molenbeeku sa obchody a bary zatvárali. Bolo ťažké nájsť miesta, kde by ste si kúpili alkohol. Mladí muži sa prechádzali ulicami a snažili sa konvertovať ľudí na islam a bol tu neformálny tlak na prispôsobenie sa konzervatívnejšej kultúre.

V poslednom čase však dochádza k postupnej zmene. Staré sklady sa zmenili na mestské byty, vznikli coworkingové kaviarne a múzeá ponúkajú skvelý výber umenia.

Dokonca sa zvýšil počet turistov, keď sa Molebeek stal svojím spôsobom atrakciou (asi sú však na to tie nesprávne dôvody).

Takže vo všeobecnosti sa dá povedať, že táto štvrť je viac rôznorodá, zaujímavá a dokonca svojím spôsobom moderná. Dá sa to ešte zlepšiť? Áno! Od každého si to vyžaduje otvorenú myseľ.

Je isté, že do istej miery extrémizmus v Molenbeeku rástol, lebo štvrť bola v tieni a jej problémy boli do veľkej miery neznáme. Už to však nebude ospravedlnenie, ak sa bude opakovať to, čo sa stalo. Dnes mnoho ľudí o Molenbeeku vie a uvedomuje si riziká, keď ho budeme ignorovať.

Rád tu žijem. Páči sa mi atmosféra a mix kultúr a ľudí. Vo štvrti už nedominuje len jedna skupina. Molenbeek začína viac vyzerať ako zvyšok Bruselu, hlavného mesta Európy.

Sascha Müller pracuje na oddelení verejnej diplomacie NATO v Bruseli.

Názory vyjadrené autorom sú jeho vlastné a neprezentujú inštitúciu, v ktorej pracuje.