Summit NATO v Varšave: Ako aliancia zabezpečí stabilitu?

awacs_nato1
  • By defencematters

Nie je to len o Rusku. NATO na summite vo Varšave musí ukázať, ako chce pomôcť zabezpečiť stabilitu aj vo svojom južnom susedstve.

Martin Michelot, vedúci výskumu, Inštitút EUROPEUM

Na summite Severoatlantickej aliancie vo Varšave 8. a 9. júla sa budú riešiť aj iné otázky, nielen súčasné napäté vzťahy s Moskvou. Predstavitelia NATO hovoria o potrebe vyváženej organizácie a o tom, ako môže aliancia získať komplexnú perspektívu týkajúcu sa bezpečnosti. A tá ide ďalej, ako otázka, čo ďalej s Ruskom.

Krajiny, ktorých národnú bezpečnosť ohrozujú teroristické útoky a ktoré stále čelia utečeneckej vlne, vyjadrili túžbu riešiť príčiny tejto destabilizácie. Prichádza teda agenda NATO: Projektovanie stability.

Plán je odpoveďou na jedno z najrozšírenejších slovných spojení zo žargónu NATO za posledné dva roky. Je to zvyšovanie odolnosti. Je veľmi dôležité, aby Európa dokázala efektívne odpovedať na ruskú salámovú taktiku.

Lenže aliancia má v hľadáčiku aj čoraz nestabilnejší región Blízkeho východu a severnej Afriky, ktorý je plný konfliktov. Je to jedna z najdôležitejších otázok týkajúca sa plánov NATO do budúcnosti.

V prípade, že tu bude naďalej priestor bezvládia, môže to zvýšiť napätie v Európe a zintenzívniť tlak na štruktúry Európskej únie, ktoré sme nevybudovali tak, aby boli schopné čeliť kríze.

V tomto prípade je to úloha Severoatlantickej aliancie, aby zaistila bezpečnosť Európy. Aby sa postarala o to, že napätie, ktoré má teraz dosah na úniu, sa ešte viac neprehĺbi. A že NATO pomôže susedom na juhu stáť na vlastných nohách.

Konkrétnou úlohou bude budovať vojenské a výcvikové kapacity pre miestne sily v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky. V Iraku sa armáda zásadným spôsobom zapojila do získania pozícií, ktoré ovládla teroristická organizácia Islamský štát (IS).

Tunisko je jedným z kľúčových partnerov na zaistenie stability v severnej Afrike. Sú to krajiny, ktoré sú najviditeľnejším príkladom, ako ich ozbrojené sily môžu získať zo znalostí, ktorými disponujú armády aliancie.

Západné štáty sú stále opatrné, aby sa pustili do vyslania vojakov. Najmä po tom, čo operácia v Líbyi prispela k nestabilite. Rusko zároveň otvorene spochybňuje zmenu režimu dosiahnutú intervenciou. Použilo svoju armádu v Sýrii, aby podporilo tento postoj a poskytlo iný pohľad, ktorým je nešťastné status quo.

NATO chce toto status quo zmeniť. Plánuje poskytnúť partnerom možnosť vybudovať vlastnú bezpečnosť. Prípadne aj kapacity vybojovať bitky, ktoré sú dôležité pre európsku stabilitu.

Verejnosť v členských krajinách aliancie totiž nie je práve nadšená z toho, že by sa NATO malo zapojiť do ďalších operácií. Takýto prístup nevyhnutne znamená kompromisy. Ako príklad možno uviesť pomoc Rade štátov pre spoluprácu v Perzskom zálive vybudovať veliteľskú štruktúru, aby dokázali spolu lepšie vojensky fungovať.

Spolupráca s Katarom či so Saudskou Arábiou však znamená aj spoluprácu s partnermi, z ktorých niektorí zohrávali problematickú úlohu, čo sa týka stability v regióne. Je to, samozrejme, dlhodobý plán, ktorý nevylučuje budúcu možnú úlohu NATO v operácii krízového manažmentu v regióne. Aliancia chce však určite poskytnúť ďalšiu úroveň bezpečnosti pre našich susedov, osobitne na juhu.

Je jasné, že NATO sa odklonilo od prístupu uplatňovaného v Kosove a Afganistane, teda od vojenskej podpory, cieľom ktorej je vybudovať demokraciu v oboch krajinách. Zdá sa, že zlyhania v Iraku a Líbyi ukončili túžby po podobných zmenách.

Najmä, keď NATO čelí výzvam, ktoré má, takpovediac, bližšie doma a musí mobilizovať energiu a financie väčšiny spojencov. Projektovanie stability okolo aliancie však znamená aj zaistenie našej vlastnej európskej stability. Čo ľudia v Paríži, Bruseli či Ankare nanešťastie vedia veľmi dobre.

FOTO: USAF - BALTOPS 2016