NATO sa opevňuje na východe proti Rusku

Family photo of Allied and Partner Heads of State and Government and Head of International Organizations
  • By defencematters

Severoatlantická aliancia odkazuje Moskve: Neprekračujte načrtnutú líniu a nedotýkajte sa nás. Na východ NATO posiela vojakov. Zároveň však vyzýva Rusko na dialóg, aby predišlo nedorozumeniam. Na vrcholnej schôdzke vo Varšave aliančná dvadsaťosmička potvrdila najväčšie posilnenie svojich obranných kapacít od konca studenej vojny. Slovenskú delegáciu na stretnutí vedie prezident Andrej Kiska.

Povedie to k zvýšeniu napätia či dokonca k novej studenej vojne? Aliancia vysiela štyri prápory do Poľska, Estónska, Litvy a Lotyšskaa reaguje tým na požiadavky spojencov. Obranné posilňovanie NATO sa začalo
v roku 2014 po ruskej anexii Krymu a podpore separatistov na východe Ukrajiny. Štyri prápory v Poľsku a Pobaltí budú viesť USA, Nemecko,Británia a Kanada a vytvorí ich tri- až štyritisíc vojakov krajín NATO.

Do pobaltských štátov sa v rámci vlastnej iniciatívy chystá aj visegrádska štvorka. Každý z jej členov, vrátane Slovenska, tam plánuje vyslať okolo 150 vojakov, ktorí budú cvičiť s miestnymi silami. Štáty V4 sa budú striedať po troch mesiacoch. Slovenská rotácia pripadne na apríl až jún roku 2017.

,,Je to pravdepodobne najdôležitejší moment pre našu transatlantickú alianciu od konca studenej vojny,“ napísal pred summitom v článku pre denník Financial Times americký prezident Barack Obama.

,,Je to historický summit. Rozhodnutia, ktoré ideme spolu prijať, opäť potvrdzujú, že Európa a Severná Amerika sú jednotné a spoločne konajú, aby podporili všetkých spojencov proti akejkoľvek hrozbe,“ vyhlásil zase generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

,,Ide o protiruskú hystériu,“ uviedol podľa agentúry TASS na adresu NATO hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Podľa neho sa v čase, keď jedna strana vysiela svoje jednotky smerom k Rusku, nedá hovoriť o spolupráci.

Na východnú stranu aliancie smeruje dokopy spolu okolo šesťtisíc vojakov. Štyri prápory v Pobaltí ešte doplní samostatný americký príspevok. Rusko má však len vo svojom západnom vojenskom okruhu podľa niektorých údajov až 250-tisíc vojakov. Kremeľ tiež naznačuje rozmiestnenie rakiet v Kaliningrade, čo je ruská enkláva susediaca s Poľskom.

Slovenský veľvyslanec pri aliancii Tomáš Valášek tvrdí, že plán NATO je založený aj na dialógu s Moskvou. ,,Rusku v konverzácii ponúkame nový transparentný systém, kde sa budeme navzájom informovať o vojenských aktivitách. Pointou je, aby sme znížili napätie, vysvetlili, prečo sa cvičenia konajú. Chceme predísť možnosti, aby konflikt vznikol z čistého nedorozumenia,“ povedal pre Pravdu Valášek.

,,Uvedomujeme si, že je nevyhnuté mať aspoň minimálny dialóg vo vojenskej oblasti,  aby sme predišli nedorozumeniam a možným incidentom. A aby mali aj možnosť komunikovať naše postoje k téme Ukrajina. A podľa potreby k ďalším závažným témam. Aliancia nemá čo skrývať. Môžeme komunikovať priamo, aby sme si neposielali odkazy cez médiá,“ uviedol minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.

Napriek tvrdým vyjadreniam z jednej aj druhej strany sa hneď po summite stretne Rada NATO-Rusko. Hoci sa od nej neočakáva žiadny prelom vo vzťahoch, diplomatické kanály zostávajú otvorené.

Expert na zahraničnú politiku Patrick Stephenson, ktorý písal prejavy generálnemu tajomníkovi NATO, tvrdí, že o žiadnej studenej vojne nemôže byť z vojenského hľadiska ani reči.

,,Samotné NATO tvrdí, že ide o najväčšie posilnenie kolektívnej obrany od konca studenej vojny. Je to však akoby ste sa rozhodli pre dlhúhladovku, potom si zobrali niekoľko orieškov a tvrdili, že ste si konečne dali poriadne jedlo. Technicky je to pravda, ale nie je to veľmipresvedčivé,“ tvrdí Stephenson. ,,Pravda je, že európske obranné spôsobilosti do veľkej miery nemajú žiadny obsah a Rusko to vie. NATO bypotrebovalo roky, ak nie desaťročia, aby sa dostalo na úroveň toho, čo malo počas studenej vojny. A muselo by mať na to vôľu, ktorú teraz nemá,“ myslí si Stephenson.

,,Vojnu s NATO Rusko určite nechce. Moskva však cíti, že aliancia nie je úplne jednotná. Tak Rusko NATO testuje a bude to robiť aj ďalej, ak neodpovieme. Lenže, keď to urobíme, s čím Rusko poriadne nerátalo, môže sa začať konflikt, ktorý si nikto neželá," reagoval pre Pravdu Lorenzo Nannetti, taliansky odborník na medzinárodné vzťahy.

Podľa neho preto NATO musí v prvom rade ukázať jednotu. ,,Aby bolo jasné, že vychodoeurópski partneri pomôžu spojencom v západnej Európe a naopak. Všetky ostatné konkrétne veci, opatrenia proti hybridnej vojne, jadrové odstrašenie, misia v Stredomorí či kybernetická obrana, prichádzajú až potom,“ myslí si Nannetti.

,,Aliancia nie je len o ochrane územia, nezávislosti a o mieri. Ale NATO je o ochrane hodnôt, slobody, demokracie. Aliancie je o jednote, o ekonomike, o prosperite. Nikdy by sme nemali zabúdať, keď hovoríme o NATO,“ povedal na summite prezident Kiska.

NATO sa zatiaľ dokáže napriek problémom zhodnúť. Aj keď z krajín ako Taliansko, Nemecko či Francúzsko zaznieva, že je potrebné s Ruskom budovať mosty. Naopak, Pobaltie a Poľsko poukazujú na svoje historické skúsenosti s Ruskom či so Sovietskym zväzom, a preto žiadajú na svojom území aliančných vojakov.

Posilnenie obrany NATO sa začalo už po summite vo Walese v roku 2014. Aliancia postupne vytvorila sily superrýchleho nasadenia a v ôsmich krajinách na východe vznikli malé styčné tímy. V prípade potreby budú mať na starosti vyslanie týchto jednotiek. Od polovice budúceho roku bude takýto styčný tím naplno pôsobiť aj na Slovensku.

Posilnenie NATO v Pobaltí sa bytostne dotýka Slovenska. ,,Mali by sme ešte viac zintenzívniť debatu o našom zapojení,“ povedal pre Pravdu Marian Majer zo Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku. ,,Je dobré, že sme avizovali účasť na rotačných cvičeniach. Ale nie je to už dostatočný krok. Reagujeme tým na to, čo bolo dohodnuté ešte vo Walese,“ pripomenul Majer.

Dôležitý je aj slovenský prístup k partnerom, keďže NATO aj na summite komunikuje spoluprácu s Ukrajinou, Moldavskom a Gruzínskom. ,,Na Ukrajine by sme mali prevziať zverenecký fond, ktorý bude riešiť odmíňovanie. Zvyšuje to kredit Slovenska,“ myslí si Majer.

Summit NATO sa však netýka len Ruska. ,,Hrozby z juhu sú minimálne rovnako akútne ako na východe. V NATO mimoriadne rezonuje aj migračná kríza. Veľmi často počuť za stolom,  kde sedí 28 spojencov, výzvy, aby aj aliancia vstúpila do procesu kontroly  hraníc,“ uviedol Valášek. ,,Konáme v tom, hoci musím povedať, že je to zatiaľ trocha pod očakávaniami, ktoré má Slovensko aj ďalší partneri. Podarilo sa však rozmiestiť lode v Egejskom mori, čo prispelo k zníženiu počtu nelegálnych migrantov prichádzajúcich z Turecka. NATO podniká určité kroky, aby pomáhalo koalícii bojujúcej s Islamským štátom. Aj Slovensko by však bolo rado, keby sa aliancia zapojila do boja s nelegálnou migráciou,“ povedal Valášek.

Aliancia by podľa slovenského veľvyslanca mala byť flexibilnejšia. ,,Lebo pašeráci ľudí sa vedia rýchlo presunúť,“ pripomína Valášek. Aj preto sa má zmeniť operácia aliancie v Stredozemnom mori, ktorá sa tam začala až po teroristických útokoch 11. septembra 2001 amonitorovala možné pašovanie zbraní hromadného ničenia. Mandát tejto misie by sa mal zmeniť tak, aby sa vedela zapojiť aj do riešenia migračnej krízy.

NATO tiež na summite podpísalo dohodu o spolupráci s Európskou úniou. ,,Potrebuje sa navzájom. Či už ide o riziká z juhu, alebo z východu. Nepamätám si za posledných dvadsať rokov, že by západné štáty museli riešiť tak veľa problémov,“ povedal Valášek.

FOTO: nato.int