Gruzínsko berie úniu aj s jej chybami

georgia
  • By Andrej Matisak

Kto dokáže lepšie komunikovať dôležitosť Európskej únie v čase rastúceho populizmu a extrémizmu? Možno sa treba pozrieť za hranice. Británia po referende odchádza z EÚ. No napriek problémom sú krajiny, ktoré vnímajú vstup do únie ako cieľ svojho snaženia.

Cesta do EÚ

"Akceptujeme ako fakt všetky diskusie, každý problém spojený s brexitom, všetky otázky, ktoré sa týkajú procedúr fungovania EÚ. Ale vnímame ich ako realitu únie, do ktorej sa chceme dostať,“ povedal minulý mesiac na konferencii Európska cesta Gruzínska prezident krajiny Giorgi Margvelašvili. "Teda vidíme, čo z EÚ môžeme získať. Ale rešpektujeme, že s tým súvisia aj niektoré komplikácie, s ktorými sa únia borí. Nie sme šťastní, že brexit do istej miery odvracia pozornosť od iných vecí. Nepáči sa nám, že ešte nemáme bezvízový styk, aj keď vieme, že k tomu dôjde. Ale toto je únia. Ako vravím, akceptujeme, čo z nej môžeme získať a sme pripravení aj na problémy,“ vyhlásila hlava štátu.

Konferencia v prímorskom meste Batumi sa konala v spolupráci so slovenským Globsecom. Na podujatí sa zúčastnil aj slovenský veľvyslanec v Maďarsku Rastislav Káčer. V dialógu s prezidentom Margvelašvilim upozornil práve na to, že v Európe sa momentálne len stále sťažujeme. "Z EÚ akoby sme chceli vyberať len hrozienka. Je to veľmi zlý prístup,“ vyhlásil veľvyslanec Káčer, ktorý je aj čestným prezidentom Globsecu.

Gruzínsko, postsovietska republika na Kaukaze, má okolo 4,4 milióna obyvateľov a rozlohu takmer 70-tisíc štvorcových kilometrov. Nie celé svoje územie vláda v Tbilisi ovláda. V roku 2008 po rusko-gruzínskej vojne vyhlásili Abcházsko a Južné Osetsko nezávislosť. Oficiálne ich Tbilisi označuje za územie okupované Ruskom. Samostatnosť Abcházska a Južného Osetska uznáva iba niekoľko štátov.

Konflikty v 90. rokoch a vojna s Ruskom spôsobili, že Gruzínsko stále rieši, čo s približne 300-tisíc ľuďmi, ktorí museli opustiť svoje domovy. Napriek týmto problémom už v roku 2014 podpísalo Gruzínsko asociačnú dohodu s EÚ. V októbri by malo získať bezvízový styk s úniou. Na konferencii v Batumi to potvrdil aj eurokomisár pre rozširovanie Johannes Hahn. "Gruzínsko splnilo všetky podmienky,“ vyhlásil. "Verím, že je možné, aby získalo vízovú liberalizáciu od začiatku októbra. Je na EÚ, aby splnila svoj sľub,“ povedal Hahn.

Vízová liberalizácia však stále naráža na odpor. V júni proti nej vystúpilo Nemecko s podporou Francúzska a Talianska. Berlín sa sťažoval na gruzínske zločinecké gangy. Napriek tomu vláda v Tbilisi dúfa, že k zrušeniu víz dôjde ešte pred parlamentnými voľbami, ktoré sa konajú 8. októbra.

"Chceme ukázať Európe, že nie sme problematická krajina. Naopak, prispejeme k posilneniu Európskej únie,“ vyhlásil gruzínsky premiér Giorgi Kvirikašvili. "Gruzínci sa nepokúšajú stať niekým, kým nie sú. Gruzínci sú skutočne Európania. Svedčí o tom naša kultúra aj história. Európa je našou minulosťou a naša budúcnosť je v Európe. Napĺňame reformné požiadavky v oblasti dopravy, ekonomiky a priemyslu. Zásadne sme zmenili našu legislatívu. Splnili sme požiadavky pre zrušenie víz,“ povedal Kvirikašvili.

Gruzínsko sa podľa mnohých expertov skutočne pohlo dopredu. "Krajina je najúspešnejším príkladom Východného partnerstva,“ vyhlásil na konferencii François Lafond, ktorý vyučuje na prestížnej vysokej škole Science Po v Paríži.

Ako to vidí Gruzínka Diana Chomerikiová? "Dúfam, že Gruzínsko sa stane krajinou, z ktorej ľudia nebudú chcieť odísť. Ktorá priláka späť všetkých svojich talentovaných obyvateľov, ktorí ju opustili,“ tvrdí Chomerikiová, pripomínajúc veľký problém odlevu mozgov, s ktorým sa neborí len Gruzínsko. Kaukazský štát stále rieši nezamestnanosť, ktorá je vyše 12 percent. V rebríčku organizácie Transparency International, čo sa týka vnímania korupcie za rok 2015, je Gruzínsko na 48. mieste. Mimochodom, dve priečky pred Slovenskom.

Zdá sa však, že Gruzínci nie sú práve najspokojnejší so stavom vecí verejných. Podľa prieskumu Národného demokratického inštitútu z apríla 36 percent obyvateľov tvrdí, že krajina ide zlým smerom, a 39 percent, že štát stagnuje. Z ekonomického hľadiska iba 10 percent Gruzíncov hovorí, že sa majú lepšie ako v roku 2012.

"Samozrejme, chce to čas, aby sme prekonali všetky prekážky a výzvy, ktorým čelíme, ale verím, že Gruzínci to zvládnu,“ optimisticky tvrdí Chomerikiová, ktorá chce vidieť svoj štát ako súčasť euroatlantických štruktúr. "A vidím budúcnosť Gruzínska ako štátu, ktorý spája Európu a Áziu,“ povedala študentka. Podľa spomenutého prieskumu si členstvo v EÚ želá 77 percent obyvateľov a v NATO 68 percent.

NATO a Rusko

Na krajinou sa však vznáša tieň nevyriešeného konfliktu s Ruskom. Ten sa týka aj ambícií Gruzínska vstúpiť do NATO. "Tbilisi osem rokov čaká na Akčný plán členstva. Je to sklamanie pre politické a spoločenské elity,“ reagoval Konrad Zasztowt, analytik z Poľského inštitútu pre medzinárodné vzťahy. "Na druhej strane NATO pomáha Gruzínsku s modernizáciou armády a reformou bezpečnostného sektora. Severoatlantická aliancia tiež pozitívne ovplyvnila zmeny v štátnych inštitúciách, ktoré sú demokratickejšie a transparentnejšie,“ uviedol odborník.

Podľa Laury Lindermanovej z Atlantickej rady je očividné, že napriek istej frustrácii z NATO Gruzínci stále hľadajú bezpečnostnú poistku. "Situácia je zložitá. Gruzínsko sa obáva, že sa dostane do akejsi sivej zóny medzi Ruskom a Európou, kde si Moskva bude môcť uplatňovať svoj vplyv bez ohľadu na Tbilisi,“ tvrdí expertka.

Florent Parmentier zo Science Po pripomína, že súčasná vláda, ktorá nastúpila v roku 2012, zmenila zahraničnú politiku v porovnaní s érou prezidenta Michaila Saakašviliho. "V Tbilisi verili, že vzťahy Ruska a Západu sa zlepšia. Lenže všetko zmenila vojna na Ukrajine,“ uviedol Parmentier. "Na druhej strane napriek silným vyhláseniam smerom ku Gruzínsku nie je táto krajina pre Rusko momentálne prioritou. Moskva sa sústredí na Sýriu a Ukrajinu,“ vysvetlil Parmentier.

"Frustrácia z pomalého politického a ekonomického napredovania však nahráva proruským silám a propagande,“ upozorňuje politológ Kornely Kakachia z Tbiliskej štátnej univerzity. Podľa odborníka sa gruzínska vláda snaží o pragmatický prístup. "Zmiernila rétoriku smerom k Rusku. Ekonomicky sa tiež správa pragmaticky. Momentálne politické a hospodárske otváranie sa Číne je tiež súčasťou tohto trendu. Tbilisi a Moskva však majú svoje červené čiary, ktoré nemôžu prekročiť. Najmä preto, že Rusko naďalej okupuje časť gruzínskeho územia,“ uviedol Kakachia.

Expert z Tbilisi: Moskva chce mať na nás exkluzívny vplyv

"Pre Rusko je problém už to, že Gruzínsko je demokratické. Ani nemusíme byť členom NATO a EÚ,“ povedal Gogita Gvedašvili z organizácie Európska iniciatíva – Liberálna akadémia Tbilisi. Rozhovor s ním vznikol na konferencii Európska cesta Gruzínska, na ktorej organizovaní sa podieľal aj slovenský Globsec.

Čím je Rusko pre Gruzínsko?
georgia2Rusko použilo proti Gruzínsku všetky nástroje, ktoré má k dispozícii. Ekonomické sankcie, deportáciu gruzínskych občanov aj vojenskú silu. V našej spoločnosti však stále najmä starší ľudia spomínajú na Sovietsky zväz. Mladí sa jednoznačne pozerajú na Západ. Tam vidia svoju budúcnosť. Podľa posledných prieskumov by 25 percent Gruzíncov dalo prednosť Eurázijskej únii, ale viac ako 70 percent hovorí o potrebe euroatlantickej integrácie. Po vojne v roku 2008 označujeme v strategických dokumentoch Rusko ako okupanta, keďže kontroluje časť nášho územia. Z času na čas posunie hranice, aby vytváralo tlak na Gruzínsko. V tomto momente by však ani pre Rusko nebolo užitočné začať otvorený konflikt.

Ako sa prejavuje vplyv Moskvy?
Najmä potom, ako v roku 2012 nastúpila v Gruzínsku nová vláda, sa Rusko sústredí na využívanie mäkkej sily. Zasahuje to do politických strán, mimovládnych organizácií, médií aj do cirkvi. Niektorí politici hovoria, že Rusko je síce okupantom, ale je nevyhnuté pre ekonomický rozvoj krajiny. Takže tvrdia, že ak získajú moc, opäť zjednotia štát, lebo vraj majú kontakty, aby to dokázali. Uvidíme, či sa dostanú v októbri do parlamentu. Ale ani tieto promoskovské strany netvrdia, že by chceli byť súčasťou Ruska či Eurázijskej únie. Lebo to naozaj nie je populárna myšlienka. Hovoria o neutralite.

Ich argument o ekonomických vzťahoch však dáva zmysel.
Preto aj vláda hovorí o pragmatickej politike smerom k Moskve, aby sme mohli predávať poľnohospodárske produkty, víno, minerálnu vodu. Ale vývoz do Ruska tvorí len sedem percent. V roku 2006 to bolo ešte 60 percent. Rusko nám uzavrelo prístup na trh, tak sme začali predávať v Číne, v Európe. Dokonca nám to pomohlo zvýšil kvalitu produktov. Výzvou je stále vývoz vína, 60 percent ide na ruský trh.

Čo by chcelo Rusko dosiahnuť v Gruzínsku?
Moskva nás nevníma ako rovnocenného partnera. Chce mať v Gruzínsku a na Kaukaze exkluzívny vplyv. Pre Rusko je problém už to, že Gruzínsko je demokratické. Ani nemusíme byť členom NATO a EÚ.

Foto http://batumiconference.ge/: Dialóg s gruzínskym prezidentom  Giorgim Margvelašvilim (p) na konferencii Európska cesta Gruzínska moderovaný čestným prezidentom Globsecu Rastislavom Káčerom