Čo bude úspech summitu NATO vo Varšave? Odpovedá Ian Brzezinski

anakonda_2016_8
  • By defencematters

Úspech summitu Severoatlantickej aliancie vo Varšav sa bude merať tým, ako budú uvedené do praxe prijaté rozhodnutia v troch kľúčových oblastiach.

Posilnenie odstrašenia bolo ťažiskovou témou summitu Severoatlantickej aliancie vo Varšave. Kľúčovou otázkou však zostáva, aké spôsobilosti bude mať NATO k dispozícii, aby ochránilo svoju schopnosť posilniť ich a zachovať ich v čoraz náročnejšom prostredí Pobaltia. Aj o tom sa Octavian Manea pre Defence Matters rozprával s Ianom Brzezinským z Atlantickej rady, ktorý mal v rokoch 2001 až 2005 na americkom ministerstve obrany na starosti vzťahy USA, Európy a NATO.

Aký vplyv má čoraz výraznejšie zamedzenie prístupu iným do oblasti, ktoré na Kryme vidíme z ruskej strany na regionálne prostredie v Čiernom mori? Zdá sa, že je to druhý Kaliningrad, Kaliningrad na juhu.

TIWdZVz__400x400Po tom, čo Rusi obsadili Krym, začali mimoriadne rozhodný program zvyšovania ich obranných kapacít na polostrove. Oznámili plán na rozmiestnenie balistických rakiet stredného doletu Iskander. V Čiernom mori a na Kryme nasadili nové ponorky, lietadlá, protivzdušnú obranu. Sú to základné prvky zamedzenia prístupu a vstupu do oblasti (A2/AD), ktoré využíva geografiu Krymu, aby pokrylo čo najviac z čiernomorského regiónu. Kapacity A2/AD sa však nevyužívajú len na obranné účely. Umožňujú silám agresora operovať jednoduchšie.  Rusko uviedlo, že NATO je pre neho protivníkom. Nie je to teda problém len pre Ukrajinu, ktorú Moskva už napadla, ale aj pre Rumunsko, Bulharsko, Turecko alebo Gruzínsko.

Krym je strategickým bodom v čiernomorskom regióne. Kto ho kontroluje, má značnú geografickú výhodu. Keď sa pozriete, čo všetko majú na Kryme v dosahu pobrežné batérie, protivzdušná obrana, letecké systémy, balistické rakety či strely s plochou dráhou letu, tak môžu kontrolovať celé ukrajinské pobrežie či dokonca azda aj väčšinu rumunského pobrežia.

Je možné, aby Ukrajina a Gruzínsko podporili prípadné námorné usporiadania NATO ako protiváhu ruskej hrozbe v Čiernom mori?

Príležitosť tu vždy bola. Alianční spojenci v Čiernom mori ju však nevyužili. Toto zlyhanie má korene aj v rôznych národných agendách a v Konvencii z Montreaux, ktorá upravuje medzinárodný prístup do Čierneho mora. Turecko bolo skeptické, čo sa týka väčšej úlohy aliancie v regióne. Dnes však vznikla naliehavá potreba spolupracovať. Dúfam, že summit vo Varšave, ktorý potvrdil väčšiu úlohu NATO v čiernomorskom regióne, bude katalyzátorom spolupráce členov NATO aj partnerov aliancie v oblasti.

Mali by sme uplatniť filozofiu vzdušného a námorného boja, keď máme riešiť ruskú hrozbu A2/AD v Čiernom mori?

Momentálne nie je až takým problémom doktrína ako to, aké kapacity by mala aliancia vyvíjať a využiť proti výzve A2/AD, ktorú predstavuje Rusko. Potrebujete útočné spôsobilosti, aby ste zničili rakety, lietadlá, pobrežné batérie, protivzdušnú a protiraketovú obranu nepriateľa, aby ste ochránili svoje sily. Tiež potrebuje protiponorkové kapacity a spravodajské, sledovacie a prieskumné (ISR - Intelligence, Surveillance, Reconnaissance) kapacity, aby vás varovali pred útokmi a identifikovali ciele v prípade konfliktu. Zaujíma ma, aké útočné a ISR kapacity aliancia zahrnie do svojho predsunutého postavenia.

Je NATO pripravené riešiť rodiace sa nedostatky, najmä ak hovoríme o kapacitách, ktoré majú byť protiváhou A2/AD?

Približne za posledný rok aliancia urobila kroky vedúce od koncepcie uistenia spojencov k odstrašeniu protivníka. Zvýšila pripravenosť ozbrojených síl. V Európe rastú obranné rozpočty. Sme na začiatku tohto trendu, preto by som ho nepreceňoval. Zmena je však skutočná a poskytuje dôveryhodnosť záväzkom spojencov na dosiahnutie dvoch percent HDP na obranu. Varšavský summit ukázal väčšie uvedomenie si a odhodlanie zamerať sa na výzvy, ktoré vznikajú stále agresívnejším vojenským postavením Ruska.

Otázkou je, ako ďaleko NATO zájde pri oživení svojej pripravenosti a ako dlho mu to vydrží. Sme svedkami mnohých politických sľubov, ale nemali by sme sa príliš nádejať, pokiaľ nebudú peniaze skutočne na stole a neurobia sa potrebné investície. Aj pri súčasnom stave ozbrojených síl sa však dá urobiť veľa. Som trocha zdesený z toho, že pre alianciu je také ťažké vygenerovať jednotky pre jej posilnené predsunuté postavenie. Ako Američan som kritizoval prezidenta Baracka Obamu za stiahnutie síl USA z Európy. Musím však zdôrazniť, že zmenil kurz, zaviazal sa, že späť do Európy pošle mechanizovanú bojovú brigádu. Obama vysiela americký prápor, ktorý bude v Poľsku ako súčasť predsunutého postavenia. Je pre mňa šokom, že západní  a južní spojenci NATO poskytnú len dva prápory. Nie je to spravodlivé delenie bremena. Západoeurópski spojenci by sa mali zapojiť výraznejšie.

Čo bude úspechom varšavského summitu?

Bude sa merať tým, ako budú uvedené do praxe prijaté rozhodnutia v troch kľúčových oblastiach. Je to posilnené predsunuté postavenie. Ako sa NATO vyrovná s vytvárajúcou sa šedou zónou v európskom strategickom prostredí a v rámci toho sú najdôležitejšie vzťahy s Ukrajinou. A treťou je delenie úloh, rozdelenie bremena v aliancii.

Čo sa týka posilneného predsunutého postavenia, tak aliancia oznámila, že vyšle práporné skupiny do každého pobaltského štátu a do Poľska. No stále nie je jasné, čo budú mať tieto jednotky k dispozícii. Prápory nie sú zásadnou silou, keď ich porovnáme s tým, čo má Rusko k dispozícii v západnom vojenskom okruhu, kde sú desaťtisíce vojakov, ktorých vie Moskva rýchlo zmobilizovať, nasadiť a vyzbrojiť pre konflikt vysokej intenzity.

Ak majú byť spomenuté prápory súčasťou efektívneho odstrašenia, musia dokázať, že aspoň do určitej miery vedia zvládnuť situáciu, že dokážu nejakým spôsobom odolávať protivníkovi a spôsobiť mu straty. NATO zároveň musí byť schopné im rýchlo vyslať posily.

Otázkou teda je, aké ISR, protivzdušné a protiraketové kapacity budú mať tieto prápory, aby obmedzili možnosti prekvapujúceho útoku proti nim a aby vydržali takýto útok. Zároveň musia mať schopnosti zasadiť úder, teda hovoríme asi aj o tom, že by mali mať k dispozícii delostrelectvo a tanky.

NATO potrebuje plán a musí byť pripravené, aby dokázalo rýchlo týmto práporom vyslať posily, najmä tým v Pobaltí. Vyžaduje si to schopnosti nasadiť sily do prostredia A2/AD. Kedy aliancia ukáže, že to dokáže? Mala by to urobiť už čoskoro v podobe cvičenia na úrovni brigády a divízie. Rusko bude veľmi pozorne sledovať, aké kapacity bude mať NATO k dispozícii v súvislosti s posilnenou predsunutou prítomnosťou.

Čo sa týka šedej zóny vytvárajúcej sa v Európe, NATO by nemalo posilniť len východnú hranicu. Ak zásadne neprehĺbime bezpečnostnú spoluprácu najmä s Ukrajinou, ale aj s Gruzínskom a Moldavskom, vyšleme Moskve nesprávny signál, že síce budeme brániť územie NATO, ale všetko ostatné sa dá zabrať. Preto by po summite mala aliancia posilniť vzťahy s Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Kyjev potrebuje bojovú pomoc, ale tiež značnú spoluprácu v oblasti ISR. Nič z toho pritom nie je hrozbou pre územnú celistvosť Ruska.

Treťou dimenziou je delenie úloh. Amerika sa zaviazala k štvornásobnému zvýšeniu rozpočtu pre Európsku iniciatívu uistenia na 3,5 miliardy dolárov. Vyslala mechanizovanú brigádu na pokračujúcej rotačnej báze do Európy a rozmiestňuje výzbroj pre ďalšiu mechanizovanú brigádu. Západná Európa chce pritom vyslať len dva prápory.

Nie je to podľa mňa spravodlivé delenie bremena. Najmä ak ide o európske územie. Neschopnosť  západnej Európy zásadnejšie sa zapojiť do posilnenia predsunutej prítomnosti je rizikom pre krehké oživenie transatlanticizmu vo Washingtone.

Foto Sgt. 1st Class Whitney Hughes: Britskí vojaci v rámci cvičenia Anakonda 2016 v Poľsku.